...
zase už nám ostáva posledných pár dní
a ty musíš ísť...
...
je všetko intenzívnejšie...
cítim, ako sa mi vzďaluješ
vidím ťa sedieť v lietadle
a panikárim...
nezvykla som si...
...
nezvyknem si...
vždy mi budeš chýbať
a budú sa mi snívať bláznivé sny,
budem nedočkavá,
budem sa ťa chcieť dotýkať,
...
počúvať ťa, nočné telefonáty,
ktoré si ráno budem len
hmlysto pamätať...
budem čakať kým príde esemeska
- Nemozem uz bez teba dychat malinka. -
vtedy viem, že mám ešte pár hodín,
...
v bruchu mi trepocú krídla motýlie a
ja netrpezlivo čakám, kedy ma objímeš
a zhlboka sa ma nadýchneš...
piatok 14. marca 2008
slová, obyčajné slová
Menovky:
okamihy života
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)


4 komentárov:
Lietadlo alebo vlak, pocity su tie iste ... a aj tyzden s nim sa zda ako len par dni, oproti tomu dlhemu casu bez neho... a nikdy nebude dost dotykov, lebo sa nedaju nabrat do zasoby, a ked odide, zase budes len sama lezat v posteli a bude ti sialene chybat vona jeho koze, a aj ked nechas pre neho miesto, rano bude stale prazdne ...
Nech mas vela motylov a co najmenej panikaris ;-)
Hm.Pri daily whingerovi mám chuť žúrovať ,piť a fetovať. Pri cice mice šukať. Pri grgovi nadávať a byť zlý . pri tebe sa chcem zamilovať.Čo s toho vyplýva?Si zdravotne najneškodnejšia a najmenej reálna!(:mmmm.Aj ja chcem aby ma tá ktorú milujem tak milovala!!!!!!!
velmi pekne :-)
tak, tak - dazdnikova ako prototyp zamilovanej nam stoji ako jasny vzor toho, kto by mal vedla nas stat. hor sa, mladez, do hladania :-)))
Zverejnenie komentára