štvrtok 31. januára 2008

uletieť

začala som pociťovať tieseň,
nemožnosť roztiahnuť krídla a skočiť, aby sa tesne
nad zemou môj pád premenil v let,
chcela som tomu uniknúť, zbalila som sa a odišla. už toľkokrát...

teraz som v tom zase, nemôžem lietať,
chcú mi pristrihnúť krídla.
balím sa a odchádzam, lenže keď sa  vrátim,
nožnice ostanú pripravené pri dverách...

viem, že sa to stáva a viem že ak budem odporovať, bude to viac bolieť.
len už sa mi nechce čakať, kým pochopia, že neviem kráčať po zemi...

2 komentárov:

-- kamikatze -- povedal(a)...

pod nohami mame zem, nad hlavou nebo... a rebrik... ten je v nas :)

Trrri povedal(a)...

strašně, strašně strašně krásný. naprosto ti rozumím.